Pretieklo veľa vody, začalo a skončilo veľa školských rokov, dokonca sa vystriedali aj riaditelia školy J. Fándlyho v Seredi, len atletická dráha na škole zostala. Zostala v dezolátnom stave, doslova v katastrofálnom a nebudem preháňať, že aj v zdravie ohrozujúcom. Je to viac ako desať rokov, čo sa bývalý riaditeľ školy Dr. Čomaj snažil presvedčiť zriaďovateľa, ako veľmi je potrebná rekonštrukcia atletickej dráhy. A snaha stále pretrváva. Bola spracovaná vizualizácia celého areálu športoviska ZŠ J. Fándlyho, nielen atletickej dráhy. Žiaľ, zatiaľ to nešlo. Častokrát sa stretávam s ľuďmi, ktorí navštívili iné mestá či obce, mnohokrát menšie ako Sereď a ukazujú mi fotografie, ktoré spravili a ktorými mi dokazujú, že sa to dá. Treba si položiť otázku, ako ďalej. Na jednej strane sú financie a priority pri ich rozdeľovaní, na druhej strane je vzdelávací proces našich detí. Potreba vzdelávať sa nielen po stránke vedomostnej, ale aj po stránke pohybovej. Na Slovensku, hoci sme krajnou malou, vyrástlo veľa svetovo známych športovcov, ktorí žali úspechy vo vrcholových športoch a ktorí šírili dobré meno Slovenska. Aj oni potrebovali zázemie na to, aby sa dostali v športe tam, kam sa dostali. Jednoducho povedané, ak by nemali vhodné podmienky na svoj športový rast, zrejme by sme nepočuli o Saganovi, Tomi Kidovi, Hamšíkovi, Hossovi, alebo o skvelých atlétoch Volkovi a Tóthovi a mnohých iných. V minulom školskom roku sme vyvinuli úsilie, ktoré vyvrcholilo žiadosťou pani riaditeľky smerom k zriaďovateľovi, žiadosťou rady rodičov, žiadosťou rady školy a požiadavkou rodičov prostredníctvom stránky školy. Žiaľ, ani toto nestačilo a požiadavky zostali nevypočuté a k realizácii rekonštrukcie športoviska neprišlo. Vždy sa tešíme, keď v živote niečo dosiahneme. Nejaký úspech, výhru, míľnik, ktorý je pre nás dôležitý. Nehovoriac, keď rodič vidí svoje dieťa, ako sa mu podarilo dosiahnuť na métu, ktorú si stanovilo a ešte k tomu v ťažkej konkurencii. Tak, ako to bolo na atletických súťažiach, na ktorý sa v ostatnom čase zúčastnili žiaci ZŠ J. Fándlyho v Seredi. Aj napriek zlým podmienkach na trénovanie „nehodili flintu do žita“, za podpory svojich rodičov a pedagógov cestovali na tréningy do Trnavy a na súťažiach vybojovali pre svoju základnú školu a pre seba skvelé výsledky. Za toto patrí im, ako aj všetkým, ktorí im pomohli, náš obdiv. Zároveň je to pre nás signál. Alarm, ktorý nám má pripomenúť ich potreby. Pripomenúť, že medzi našimi deťmi sú deti nielen vedomostne nadané, ale aj deti s veľkým nadaním pre šport s chuťou bojovať, zlepšovať sa, pracovať na sebe. Ak im nevytvoríme adekvátne podmienky na športovanie, môže sa nám stať, že stratia záujme o šport, alebo odídu z mesta za lepšími podmienkami a v neposlednom rade nám to budú neskôr vyčítať. Ak od nich očakávame skvelé výkony hodné príkladného reprezentovania seba, svojej školy, svojho mesta, mali by sme im vytvoriť také podmienky, ktoré ich, či naše očakávania v reprezentovaní pomôžu naplniť. Krásne športovisko, v tomto prípade atletickú dráhu hodnú našich detí, hodnú dvadsiateho prvého storočia, dráhu, ktorá bude na prospech nielen deťom ZŠ J. Fándlyho, ale aj všetkým deťom a obyvateľom mesta Sereď. Veď atletika je základom každého športu. Novučičkú tartanovú dráhu a nie „pole“, ktoré tam je teraz, či nejaký zlepenec, ktorý niekto bagrami, škvarou a antukou svojpomocne „opraví“! Zbytočné hľadenie dôvodov alebo vinníka, polemizovanie ako a kedy sa dráha dostala do stavu, v akom je, nepomôže ani dráhe samotnej, ani našim deťom. O dráhu sa starali žiaci, trhali burinu, školník, ktorý ju striekal, burina sa trhala aj za pomoci ťažkej techniky. Darmo, drahá je tam od počiatku školy desiatky rokov. Aj počas mojej návštevy deti s pánom učiteľom s náradím v ruke, čistili priestor skoku do diaľky.
Na Slovensku sú predsa špecializované firmy, ktoré majú v tomto odvetví roky skúseností a dokážu nám, našim deťom a obyvateľom mesta spraviť jednu krásnu, tartanovú dráhu. Desať rokov to nešlo. Ubehne ďalších desať rokov a naše deti budú musieť cestovať na tréningy do Trnavy?
Aj keď už je dráha "po smrti", jej príbeh stále ožíva.
PHDr. Michal Hanus predseda Rady školy
PS: na snímkach pohľad z roku 2007 a z roku 2020 + plus pohľad zo štúdie.
