Živé knihy sú ľudia ako my. Mnohé z nich kráčajú životom s určitými prekážkami v spoločnosti. Títo ľudia našli odvahu rozpovedať svoj príbeh a podeliť sa o neho s ostatnými. Tým, že ich spoznáme, sa môžeme spoločne zamyslieť a hľadať riešenia ako začať spolu hovoriť a zastaviť poukazovanie na rozdiely a predsudky medzi nami. A tak to bolo zásluhou n.o. EDUMA aj v našej škole v piatok 3. mája 2019.
Naše pozvanie prijali tri živé knihy. Prvá bola Eva, ktorá vyrozprávala svoj príbeh o živote s bulímiou, chorobou duše a tráviaceho traktu, z ktorej sa musela liečiť. Bojovala s pocitmi menejcennosti a s odmietaním až to dospelo do choroby, ktorá je často neviditeľná a dokáže značne skomplikovať život. Eva mala šťastie - na dobrú kamarátku i podporu rodiny, keďže jej pomohli dostať sa von z najhoršieho a začať odznova. Ďalšia živá kniha Marek, ktorému ako trojmesačnému diagnostikovali cukrovku a stal sa najmladším diabetikom na Slovensku. Odmalička žije s chorobou, ktorá je na prvý pohľad neviditeľná. Marek miluje cestovanie a nebráni mu v tom ani jeho diagnóza. Poslednou živou knihou bol Maroš, ktorý ako dieťa nepočujúcich rodičov vidí obrovskú výhodu v tom, že patrí do dvoch komunít, a to do komunity nepočujúcich a do komunity počujúcich. V súčasnosti pracuje ako tlmočník posunkového jazyka a vyrozprával nám svoj príbeh o živote s nepočujúcimi rodičmi.
Našťastie sú tu medzi nami ľudia ako Eva, Marek, Maroš a mnohí ďalší, ktorí nás dokážu inšpirovať, obohatiť a otvoriť ľuďom oči. Snažia sa, aby tu niečo po nich zostalo. Sú pilierom a majú svoje miesto v rodine, živote, práci i spoločnosti. Môžeme si z nich zobrať príklad, že napriek neľahkému osudu chcú pomáhať a pomáhajú iným. A to je obdivuhodné.
Mgr. Hajnalka Lanczová
