Tak si to predstavte, pre niekoho deň smoly, pre nás deň plný dobrodružstva, smiechu a trblietavých prekvapení. Vybrali sme sa totiž na technickú exkurziu do Bane Starovšechsvätých v Banskej Hodruši.
Počasie nám prialo, slniečko sa usmievalo a my, plní očakávania, sme sa rozdelili na dve nebojácne skupinky. Kým jedna časť bola, vyzbrojená ryžovacími panvicami a ryžovala zlato ako skúsení prospektori, druhá skupinka sa ponorila do útrob bane, aby si vyskúšala, aké to je byť baníkom.
Deti sústredene, s očami upretými na dno panvice, hľadali ten maličký, ale o to vzácnejší trblietavý kúsok. No nebolo to len o hľadaní pokladov, ale aj o trpezlivosti, sústredení a občasnej súťaživosti, kto nájde väčší nuget. Alebo aspoň zrnko, na ktoré sa dá poriadne hrdo pozerať. Pri ryžovaní sme si okrem iného uvedomili aj to, aká je voda pre tento proces dôležitá. Naše rieky sú skutočne bohaté na zlato, plné zlatých šupiniek, ktoré voda unáša. Je preto dôležité vážiť si naše prírodné bohatstvo riek a neplytvať vodou. V Zelenej škole si to veľmi dobre uvedomujeme a ceníme si ju.
Zatiaľ čo jedni boli ponorení do zlatonosnej horúčky, druhá partia sa vydala na cestu pod zem. S prilbami na hlavách a baterkami v rukách sme prechádzali chodbami, kde kedysi pracovali skutoční baníci. Vzduch bol chladný a vlhký, ale atmosféra bola plná vzrušenia. Vidieť, ako sa dolovalo, aké nástroje sa používali a predstaviť si tú ťažkú prácu, to bol zážitok, ktorý sa nedá nahradiť žiadnou učebnicou. Okrem vlastnoručne vyryžovaného zlata (ktoré si hrdo odnášal každý domov v malej fľaštičke) sme objavili aj rôzne vzácne kamene a minerály.
Na konci dňa sme odchádzali nielen s vreckami plnými kamienkov a zlata, ale hlavne s hlavami plnými nezabudnuteľných zážitkov. Bolo to perfektné spojenie učenia sa a dobrodružstva. Piatok trinásteho sa tak zmenil na jeden z najlepších dní v tomto školskom roku. Na Baňu Starovšechsvätých len tak ľahko nezabudneme!
Mgr. Petrášová a Uhnáková
