Je to tu. Náš posledný deň na základnej škole. Ani sami neveríme, že to ubehlo tak rýchlo. Ešte včera sme boli malí prváci, ktorí sa báli zaviazať si šnúrky a dnes? Dnes tu stojíme ako deviataci, ktorí síce stále občas nevedia, čo robia, ale už sa tvária, že áno.
Tých 9 rokov ubehlo ako voda – plné učenia (aj neučenia), písomiek, zvonení, obedov v jedálni, výletov, školských akcií, a hlavne – kamarátstiev a zážitkov, na ktoré tak skoro nezabudneme. Spolu sme rástli, smiali sa, občas sa aj hádali, ale dnes vieme, že tie roky nás spojili.
Na tomto mieste by sme sa radi poďakovali všetkým, ktorí to s nami ťahali celých 9 rokov.
Ďakujeme p. učiteľkám Paldanovej, Gombárikovej a pánovi učiteľovi Hoštákovi za to, že nás pripravili na nástrahy 2. stupňa, že nás – aj keď sme boli iba malé deti – podporovali a posunuli nás správnym smerom. Naše ďakujem patrí aj pani vychovávateľkám Hanákovej, Haršaniovej a Matejíčkovej za čas a nesmiernu trpezlivosť s malými divochmi, ktorými sme boli.
Ďakujeme pánovi učiteľovi Oravcovi, A.K.A Miňovi, za to, že to s nami statočne vydržal 5 rokov, aj keď nie sme najostrejšie ceruzky v peračníku. Vďaka nemu tu dnes stojíme a s hrdosťou môžeme povedať, že lepšieho triedneho sme nemohli mať. Riešil naše problémy, no my sme jeho úlohy nikdy nevyriešili.
Obrovské a úprimné poďakovanie patrí našej triednej pani učiteľke Švandovej. Celých päť rokov nás viedla, trpezlivo znášala naše nálady, výkyvy aj výmysly a napriek všetkému nám nikdy neprestala veriť. Bola naším sprievodcom, oporou, niekedy aj jediným hlasom rozumu v triede plnej chaosu. Ďakujeme vám za všetku energiu, ktorú ste nám venovali, za nekonečné hodiny, kedy ste nám vysvetľovali nielen učivo, ale aj život. Vaša spravodlivosť, ľudskosť a humor z vás robia učiteľku, na ktorú budeme s vďačnosťou spomínať celý život. Ďakujeme, že ste boli našou triednou – nielen podľa rozvrhu, ale hlavne srdcom.
Veľká vďaka patrí taktiež pani učiteľke Ujlackej, triednej, ktorá nás toho nesmierne veľa naučila, trápila sa s nami už od prvého dňa, kedy sme vstúpili na druhý stupeň. Naše spoločné roky prebehli rýchlosťou svetla. Boli plné radosti a smiechu, nekonečných hodín slovenského jazyka, ale taktiež aj vytváraním spomienok, ktoré si uchováme vo svojich srdciach.
Obrovské poďakovanie patrí všetkým vyučujúcim. Tým, ktorí to s nami vydržali celých 5 rokov i tým, ktorí odišli za lepším, hoci pochybujeme, že existuje niečo lepšie ako my 😊 Vieme, že sme často skúšali vašu trpezlivosť (a niekedy poriadne), ale verte nám – vážime si, čo ste pre nás urobili. Vďaka vám odchádzame múdrejší (aspoň dúfame), sebavedomejší a pripravení na ďalšiu etapu života.
Rodičom ďakujeme za podporu, pochopenie, a hlavne – za to, že s nami zvládli aj tie „krízové dni“, keď sme sa tvárili, že nič nie je na písomku a večer sme zrazu zistili, že áno.
A teraz my – spolužiaci, kamaráti, partia!
Toto je naše rozlúčenie, ale nie koniec. Každý z nás ide síce svojou cestou, na iné školy, do iných miest, ale spomienky ostávajú. Možno sa už nikdy nebudeme všetci stretávať každý deň, ale tie chvíle – či už z lavíc, zo školskej chodby, alebo zo spoločných akcií – budeme nosiť so sebou.
Odchádzame s pocitom vďačnosti, troškou smútku, ale aj veľkým nadšením na to, čo príde.
Takže – ďakujeme. Za všetko.
A držte nám palce.
Vaši deviataci. ❤️