Nastal ten dôležitý okamih, na ktorý sme čakali 9 rokov. Je tu koniec nášho detstva a kráčame ďalej v našej ceste stať sa múdrejšími a skúsenejšími ako sme doteraz. O chvíľu budeme počuť posledné zvonenie, tú milovanú i nenávidenú melódiu. Vždy sme sa tešili, keď zvonilo na koniec hodiny, no o pár hodín odzvoní detským hrám, prvým láskam, vráskam, sklamaniam i žiaľu.
Naša cesta sa začala pred deviatimi rokmi, kedy naše kroky prvýkrát viedli do školy. Ruka v ruke s mamou sme sa vydali v ústrety nepoznaného dobrodružstva, ktoré na nás čakalo za bránami tejto budovy. Dodnes si pamätám, ako nám ochotná pani učiteľka rozdávala šlabikáre či prvé učebnice matematiky. Postupne sme začali spoznávať prvé písmenká, čísla i znamienka. Ani v ostatných predmetoch sme nezaostávali a onedlho sme boli skúsenejší i v oblastiach vlastivedy či prvouky. Mnohých z nás nerozdelil ani prechod z prvého stupňa na druhý. Každý školský rok nám dal čosi nové, čosi výnimočné. Hoci sme do školy chodievali čoraz s väčšou nevôľou, ťahali nás do nej kamaráti, ale aj túžba po rozširovaní obzoru. V pamäti nám ostanú zábavné prestávky, výbuchy smiechu, rozletené stoličky či nezabudnuteľné hlášky.
Tiež nezabudneme na písomné práce či odpovede, kde sme rozvíjali spoluprácu a vzájomnú pomoc.
Čas uteká ako voda. Deväť rokov rýchlo uplynulo, my sme vyrástli a dnes sa máme rozlúčiť s Vami, aj s touto školou. Drahí učitelia, vážime si Vašu prácu a úprimne Vám všetkým ďakujeme za každodennú deväťročnú námahu, ktorú ste vynaložili na to, aby sme sa dostali na naše vysnívané stredné školy. Vieme, že práca s nami si vyžadovala nesmierne veľa trpezlivosti a námahy. Vieme aj to, že nie vždy sme chápali Vaše úsilie tak, ako bolo treba a spôsobili sme Vám nejednu trpkú chvíľu. Ak môžete, odpustite nám, zabudnite na zlé a spomínajte na nás ako na dobré deti, ktoré Vás mali vždy rady.
So slovami lúčenia sa obraciame i na Vás ostatných mladších žiakov. Spomínajte len na pekné chvíle, ktoré ste s nami prežili a prosíme Vás: Vážte si svojich učiteľov a poslúchajte ich. Verte, chcú pre Vás len to najlepšie. Aj my si to uvedomujeme, aj keď možno neskoro.
Pri tejto rozlúčke sa nám všetkým lesknú v očiach slzy. Sú to slzy dvojaké. Slzy radosti, že sme šťastlivo ukončili našu školskú púť na tejto škole a prijali nás na školy, ktoré sme si vysnívali, no kalia ich aj slzy žiaľu, že sa musíme rozlúčiť.
Vďaka Vašej práci, námahe a trpezlivosti. Slová vďaky patria i našim rodičom, súrodencom, spolužiakom a všetkým, ktorí nám pomohli dosiahnuť náš cieľ.
Lúčime sa s Vami, so všetkými našimi učiteľkami a učiteľmi, našimi úžasnými triednymi učiteľkami, Simonkou a Zuzkou, a Vami všetkými, ktorí ste nás celých 9 rokov podporovali. Dovidenia, naša milá škola. Veríme, že sa spolu ešte v budúcnosti uvidíme!
Vaši deviataci
