Prinášame vám riešenie minulej hádanky, ktorá pre vás isto nebola ťažkým orieškom.
Dúfam, že jej lúštenie nebol pre vás ZABITÝ ĆAS a že ste pri premýšľaní nad správnou odpoveďou nemali HLAVU V OBLAKOCH. Dúfam, že pri tom NELIALO AKO Z KRHLY a že vás nezlákalo RÝCHLE OBČERSTVENIE, pretože občas BY iba OČI JEDLI:))
A čo na nás čaká dnes? Žiadna hádanka ani šifra, žiadne príslovia a porekadlá. Dnes sme pre vás pripravili literárnu lahôdku z pera šikovných žiačok z 8.A.
A pretože je to lahôdka naozaj lahodná (a dlhšia), budeme ju uverejňovať na pokračovanie.
Tak sa pohodlne usaďte, začíname.....
2666
Podarilo sa to... Odvážne testovanie... rok 2666. Naša výprava do budúcnosti bola úspešná, no nie až tak, ako sme si predstavovali. Stalo sa to, čo sme najmenej očakávali. Stroj SM4 bol zničený!
SM4 je teleportačný prístroj určený na cestovanie časom, teda v čase, a teraz je úplne na kúsky. Cieľom tejto cesty bolo skúmanie budúcnosti ako takej a testovanie SM4. Zasekli sme sa však v časovej slučke, takže presný čas určiť nevieme.
Podnebie je tu diametrálne odlišné - zima, vietor, tma... Na túto cestu sme boli čiastočne pripravené, no niektoré veci nás prekvapili. Po rozhliadnutí sa je zjavné, že táto cesta nikam nevedie. Vidíme jediný žijúci strom široko-ďaleko. Postupne začíname pociťovať hlad a smäd. Zmiešané emócie - strach, únava, beznádej. Našli sme hodinky, zatiaľ úplne prvú známku ľudského života. Spolu sme sa pozreli na hodinky a okamžite nás zaskočil opačný smer hodinových ručičiek. Nevedeli sme si to vysvetliť. Bolo to viac ako ojedinelé, úplne nezvyčajné.
Po dlhom blúdení a hľadaní častí nášho stroja, sme sa ocitli na rovnakom mieste, ako keď sme opúšťali náš domov. Obklopila nás hmla a hlavu nám skoro roztrhalo od ostrého pískavého zvuku. –Pííííísk – Po chvíli, ktorá sa tvárila ako keby trvala celú večnosť, hmla zmizla. Zmizla spolu s Amandou!
Po stratení Amandy máme väčšie pochybnosti o našom pokuse preskúmať budúcnosť a veru aj o celom živote v budúcnosti. Obávali sme sa viac ako predtým.
Keď sa tma úplne rozplynula, zazreli sme prázdne a opustené budovy, pravdepodobne mesto... Welma a Bejkon sa rozhodli ísť hľadať Amandu priamo do mesta. Aj keď presný čas určiť nevieme, vieme, že od Amandinho zmiznutia už uplynula dlhá doba. Welma a Bejkon sa stále nevracali. Začali sme sa strachovať a čím ďalej, tým viac sme si začali uvedomovať, že ich asi už nikdy viac neuvidíme. Začalo nám ubúdať jedlo...
..... pokračovanie nabudúce:))