Deti patria medzi citlivú vekovú skupinu, ktorá ochorie najčastejšie na akútne respiračné
ochorenia. Tými sú prevažne ochorenia vírusovej etiológie (chrípka a chrípke podobné
ochorenia, COVID-19, ochorenie vyvolané rhinovírusmi, infekcie spôsobené respiračným
syncyciálnym vírusom a ďalšími vírusmi); menej často sú to ochorenia bakteriálne (vyvolané
streptokokmi, stafylokokmi a inými baktériami).
Tieto nákazy sú prenášané vzdušnou cestou. Vstupnou bránou pre ich pôvodcov sú
najčastejšie horné dýchacie cesty. V menšej miere môžu k ich šíreniu prispievať aj
kontaminované plochy, nakoľko kontaktom sa škodlivý (choroboplodný) mikroorganizmus
prenesie zo znečisteného povrchu na ruky. Následne si ho z rúk možno nevedomky zaniesť na
sliznice (ústa, nos, či oči), cez ktoré pôvodca prenikne do tela. Keďže sa spomínané choroby
šíria v princípe rovnako, fungujú na ne aj rovnaké zásady prevencie. Obzvlášť počas chrípkovej
sezóny okrem zváženia očkovania proti chrípke, je treba u detí dbať aj na ďalšiu prevenciu a
poctivo dodržiavať nasledujúce všeobecné zásady prevencie ochorení prenášaných
kvapôčkovou infekciou.
Ešte predtým je dôležité uviesť, že ak už dieťa ochorie, rodič by mal v spôsobe aj dĺžke
liečby dodržiavať pokyny ošetrujúceho lekára, liečiť dieťa doma v pokoji a brať do úvahy jeho
zdravotný stav. Ochorenie je potrebné vyliečiť a „neprechodiť ho”, pretože príliš skorý návrat
nedoliečeného dieťaťa do kolektívu predlžuje jeho zotavenie a zároveň zvyšuje riziko
nakazenia ostatných detí.
Umývanie rúk
• deťom je potrebné primerane veku, trpezlivo a neúnavne pripomínať dôležitosť umývania
rúk,
• opakovať im, kedy si majú ruky umývať: po príchode do školy, po každom návrate domov,
po pobyte vonku, na ihrisku, na pieskovisku, pred a po jedle, po každom použití toalety, po
kašľaní, kýchaní a pri akomkoľvek pocite nečistých rúk,
• naučiť deti správny postup umývania rúk,
• dbať na to, aby si ruky umývali dôkladne a nevynechali žiadne miesto,
• pripomínať im, že si nestačí ruky opláchnuť, treba použiť mydlo a teplú vodu,
• rovnako dôležité je naučiť deti, aby si po umytí ruky správnym spôsobom aj osušili,
• na osušenie rúk je najlepšie použiť jednorazové papierové utierky alebo čistý textilný
uterák,
• v prípade použitia uterákov je potrebná ich pravidelná výmena.
Respiračná etiketa
• naučiť deti, aby si pri kýchaní, či kašľaní zakrývali ústa, najlepšie papierovou vreckovkou,
• nevyhnutnosťou je naučiť deti správnu techniku fúkania nosa, ako aj používania
vreckoviek,
• dohliadnuť na to, aby mali papierové vreckovky vždy poruke,
• ak nemajú vreckovku ihneď k dispozícii, môžu si ústa pri kašli, kýchaní narýchlo prekryť
lakťovou jamkou,
• usmerniť ich, aby ich po použití odhodili do uzatvárateľného odpadkového koša a umyli si
ruky.
Čerstvý a čistý vzduch
• počas chrípkovej sezóny, ale aj celoročne je dôležité vnútorné priestory pravidelne krátko
a intenzívne vetrať počas celého dňa,
• na krátku chvíľu je potrebné otvoriť okno dokorán tak, aby sa vzduch v miestnosti vymenil,
• pri obnove vzduchu ide nielen o dopĺňanie spotrebovaného kyslíka a odstraňovanie oxidu
uhličitého, ale v značnej miere aj o úpravu vlhkosti a teploty vzduchu, o odstraňovanie
mikroorganizmov, prachu, zápachových látok a pod.
Ochrana pred pasívnym fajčením
• tabakový dym obsahuje toxické látky, ktoré dráždia alebo poškodzujú bunky v tele a znižujú
obranyschopnosť organizmu,
• rôzne ochorenia, ako sú zápal priedušiek, alergia, astma, zápal ucha, môžu tkvieť aj v
pasívnom prijímaní cigaretového dymu a môžu zhoršovať priebeh týchto ochorení.
Zdravá strava a vitamíny
• podávať deťom hodnotnú a pestrú stravu je nevyhnutnosťou, nakoľko zdravá výživa je
jedným zo základných determinantov ich zdravého rastu a vývinu,
• najväčší význam pre rozvoj imunity majú vitamíny C, D, E a minerál zinok,
• vitamín C je najlepšie zabezpečiť prísunom dostatočného množstva ovocia a zeleniny,
• dôležité je učiť deti pravidelnej dennej konzumácii ovocia a zeleniny, a to počas celého
roka, nielen v čase zvýšeného výskytu respiračných infekcií,
• počas ochorenia je potrebné zabezpečiť deťom zvýšený prísun vit. C, jeho bohatým zdrojom
je napr. paprika, chren, citrusové ovocie, kivi, zelené vňate, kel, kapusta,
• v období od októbra do apríla dopĺňať deťom vitamín D, ktorý je dôležitý pre imunitný
systém, nakoľko v chladných mesiacoch je pre deti náročnejšie získavať ho
prostredníctvom slnečného žiarenia,
• deťom prospievajú aj omega 3 kyseliny, ktoré sú obsiahnuté napríklad v rybom tuku, oleji
z tresčej pečene či rakytníkovom a chia oleji,
• imunitu možno podporiť aj betaglukánmi,
Pobyt vonku
• s primerane oblečenými deťmi je vhodné chodiť von každý deň bez ohľadu na počasie,
• každodenný pobyt na česrtvom vzduchu pomáha udržiavať dobrú fyzickú kondíciu
a posilňuje celkovú odolnosť organizmu,
• pravidelné prechádzky vonku prekrvujú sliznice dýchacích ciest, očí a uší, čo podporuje ich
funkciu,
• slnečné žiarenie ovplyvňuje tvorbu vit. D,
• pobyt vonku možno využiť na otužovanie organizmu vzduchom, ktorý je tiež prostriedkom
zvyšovania odolnosti voči chorobám,
• otužovanie vzduchom by malo byť postupné, pravidelné a všestranné; základnou zásadou
je, že vzdušné kúpele by sa mali spájať s pohybom, čo prispieva k rýchlemu vypestovaniu
termoregulačných reflexov zabezpečujúcich ochranu tela pred pôsobením chladu.
Dostatok odpočinku
• spánok regeneruje organizmus a dodáva mu energiu na boj s vírusmi a baktériami,
• čím je dieťa mladšie, tým sú nároky na dĺžku spánku vyššie; potreba spánku vykazuje
veľké individuálne rozdiely,
• deti do 3 rokov veku by mali spať 12 hodín denne, pričom mladšie batoľatá (do 24
mesiacov) by mali okrem nočného spánku spať ešte dvakrát počas dňa, staršie batoľatá
(2-3 roky) spia okrem noci ešte raz denne,
• u detí školského veku už potrebu odpočinku dostatočne kryje nočný spánok, jeho dĺžka
by mala byť u detí do 6 rokov veku najmenej 11 hodín denne, u detí do 12 rokov 10 až
11 hodín spánku, u detí staršieho školského veku a dospievajúcich 9 až 10 hodín spánku,
• večer už by malo mať dieťa pokojový režim, bez televízie a mobilu,
• detská spálňa by mala byť dostatočne vetraná a vnútorná teplota by nemala presiahnuť
18 až 22 °C, príliš suchý a prehriaty vzduch nie je vhodný, pretože vysušuje sliznicu,
ktorá je vstupnou bránou pre preniknutie vírusov a baktérií do tela.
• platí jednoduchá zásada: čisté dieťa v čistom pyžamku v čistej postieľke má spať
v čistom (čerstvom) vzduchu; všetky úkony prípravy dieťaťa na spánok vytvárajú
podmienené podnety, ktoré urýchľujú generalizovaný útlm – spánok.
Opatrenia v domácnosti
• nezdieľanie osobných predmetov s inými ľuďmi, ani predmetov používaných v rámci
osobnej hygieny (vyčleniť osobitný uterák pre každého člena domácnosti),
• pokiaľ je v domácnosti člen rodiny s chrípkou, či prechladnutím, je vhodné pre neho
vyčleniť príbor, taniere i poháre,
• u chorého má význam používanie rúšok, pretože sa tým znižuje riziko šírenia ochorenia
na ďalších členov domácnosti,
• nemenej dôležité je myslieť na čistotu priestorov,
• v domácnosti sa počas chrípkovej sezóny, príp. pri výskyte ochorenia odporúča
upratovanie navlhko, pretože vírus chrípky prežíva v prachu v izbovej teplote
i niekoľko dní,
• povrchy, ktorých sa ľudia často dotýkajú, napr. kľučky, vypínače, televízny ovládač,
splachovače, vodovodné batérie, úchytky na zásuvkách a pracovná doska na kuchynskej
linke a pod., možno dezinfikovať prostriedkami s obsahom chlóru, glutaraldehydu,
peroxo-zlúčenín, chlórhexidínu či jódu.
Očkovanie
• ideálnu ochranu očkovaním pred respiračnými ochoreniami predstavuje takzvaná triáda
očkovania, teda kombinácia ochrany proti COVID-19, chrípke a proti pneumokokovým
ochoreniam (je súčasťou povinného očkovania),
• očkovanie proti chrípke je najvhodnejšie podstúpiť každoročne v priebehu októbra
a novembra, organizmus si začína vytvárať ochranné protilátky proti vírusu chrípky asi
10 až 14 dní po očkovaní, ochrana trvá približne 6 mesiacov, očkovanie je plne hradené
zo zdravotného poistenia.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky