V stredu 15.6. sme boli my, žiaci 5. A, na školskom výlete. Najviac sme sa tešili na to, že dostaneme voľno v Mlynoch. Ale predtým nás ešte čakal zaujímavý program.
O ôsmej ráno sme vyrazili zo Serede. Autobus nás vysadil o pol deviatej pri Liečebnom ústave v Nitre, odkiaľ je najlepšie začať túru. Cesta bola kľukatá a hrboľatá, všade samý kameň. No zvládli sme to a za 45 minút sme boli na pyramíde. Odtiaľ sme mali nádherný výhľad na Nitru. Oddýchli sme si, zjedli desiatu a na pamiatku sme sa odfotili. Keďže nás hnala túžba po obchodoch a McDonalde, zdržali sme sa hore len takú polhodinku a vybrali sme sa nadol. Cesta nám ubehla rýchlejšie, ako keď sme išli hore.
O jedenástej sme už opäť nasadali do autobusu. Pán šofér nás odviezol k Zimnému štadiónu v Nitre, odkiaľ sme vyšli po schodoch na hrad. Dostali sme za úlohu spočítať ich. Je ich tam presne 170, ak by vás to zaujímalo. Z hradu je krásny výhľad na Drážovský kostolík a na letné kúpalisko. Prosili sme pani učiteľky, aby nás tam vzali, no keďže bolo zatvorené, s ľútosťou nám oznámili, že to nie je možné. Nasledovala opäť hromadná fotografia tentokrát na schodoch pred katedrálou. Boli sme pozrieť aj studňu, ktorá je vykopaná na najvyššom mieste skalného brala a je taká hlboká, že ju napája samotná rieka Nitra.
Žiadosti o obchodné centrum Mlyny boli čoraz naliehavejšie a konečne prišiel správny čas vybrať sa tam. Nie však autobusom, ale pešibusom. Zišli sme v úhľadných dvojstupoch na Svätoplukovo námestie, kde nás čakalo v poradí tretie fotografovanie. Na fotke sa za nami v pozadí týči Zobor aj hrad. Sú to miesta, ktoré sme v tento deň navštívili. Na pešej zóne sme sa zastavili na zmrzlinu a po ceste k Mlynom sme ju zjedli. Konečne prišla naša vytúžená chvíľa! Rozchod! Uzavreli sme dohodu - z Mlynov nevychádzať, slušne sa správať a 15:00 sa dostaviť na miesto, kde sme sa rozišli. Všetko dohodnuté sme splnili. O tretej popoludní sme sa všetci stretli, cestou k autobusu poukazovali, čo sme kúpili, osviežili sa ľadovou drťou, ktorej predajný stánok sme objavili.
Konečne sme nasadli do autobusu. Každý z nás minimálne s 20000 krokmi v nohách. Ďakujeme za pekný deň, spoznanie nového mesta a príjemnú spoločnosť. Dobre sme sa cítili my žiaci aj my dospelí.